Pred sto rokmi sa v Prešove narodil výtvarný umelec Jozef Bendík

Nezameniteľný rukopis, nenútená elegancia umeleckého výrazu a hlboký humanistický postoj k ľuďom a k životu to sú hodnoty, ktorými obohatil výtvarné umenie predovšetkým na východnom Slovensku a výtvarné dianie v Prešove maliar Jozef Bendík. Dňa 14. februára t. r. uplynulo 100 rokov odo dňa jeho narodenia (zomrel vo svojom rodisku Prešove v roku 1989).

Znalkyňa Bendíkovho diela, komisárka viacerých jeho výstav, riaditeľka Šarišskej galérie (ŠG) v Prešove Marta Hrebíčková pripomenula rozsiahlosť a precíznosť Bendíkovej tvorby, jeho žánrovú vernosť maľbe a spoločenskú angažovanosť. Nielenže v Prešove v 50. rokoch minulého storočia založil katedru výtvarnej výchovy, ale aj na nej dlhé roky pôsobil ako vedúci a vychoval viacerých výtvarných umelcov a výtvarných pedagógov. Bol pri zrode ŠG a nevynechal vari jednu vernisáž výstavy na jej pôde. Z umelcovej vyše 50-ročnej tvorby je podľa Hrebíčkovej v kontexte slovenského maliarstva 20. storočia vysokohodnotená jeho sociálnokritická figuratívna tvorba. Nevyhýbal sa mNezameniteľný rukopis, nenútená elegancia umeleckého výrazu a hlboký humanistický postoj k ľuďom a k životu to sú hodnoty, ktorými obohatil výtvarné umenie predovšetkým na východnom Slovensku a výtvarné dianie v Prešove maliar Jozef Bendík. Dňa 14. februára t. r. uplynulo 100 rokov odo dňa jeho narodenia (zomrel vo svojom rodisku Prešove v roku 1989).
Znalkyňa Bendíkovho diela, komisárka viacerých jeho výstav, riaditeľka Šarišskej galérie (ŠG) v Prešove Marta Hrebíčková pripomenula rozsiahlosť a precíznosť Bendíkovej tvorby, jeho žánrovú vernosť maľbe a spoločenskú angažovanosť. Nielenže v Prešove v 50. rokoch minulého storočia založil katedru výtvarnej výchovy, ale aj na nej dlhé roky pôsobil ako vedúci a vychoval viacerých výtvarných umelcov a výtvarných pedagógov. Bol pri zrode ŠG a nevynechal vari jednu vernisáž výstavy na jej pôde. Z umelcovej vyše 50-ročnej tvorby je podľa Hrebíčkovej v kontexte slovenského maliarstva 20. storočia vysokohodnotená jeho sociálnokritická figuratívna tvorba. Nevyhýbal sa maľovaniu ľudí na okraji spoločnosti - žobrákov, nezamestnaných, kočovných Cigánov. Výstižne pomenovával problémy, úskalia, ale aj radosti každodenného života, ponímal krásu a premeny prírody rodného mesta a jeho okolia. Po 2. svetovej vojne dominovala v jeho tvorbe krajinomaľba. „ Stal sa pevcom šarišskej krajiny, zákutí Prešova, čarovných miest tadiaľ pretekajúcej Torysy, “ konštatovala Hrebíčková. ŠG chystá na druhú polovicu tohto roka výstavu z Bendíkovho diela. Predstaví na nej nielen to, čo od neho má vo svojich zbierkach, ale - ako Hrebíčková zdôraznila - oslovujú mnohých súkromných majiteľov Bendíkových obrazov, aby ich na výstavu požičali. Výsledky maliarovej práce vlastnia aj Slovenská národná galéria či Východoslovenská galéria v Košiciach. Práve požiarom v druhej menovanej v roku 1983 bol jedným z najviac postihnutých Bendík. Stihol zopár obrazov ešte z medzivojnového obdobia sám zreštaurovať, ale časť jeho prác ešte zo štúdií v Prahe, či štipendiálneho pobytu v Ríme sú nenávratne stratené. Hrebíčková zvýraznila, že práve výstava, ktorú pripravila v roku 1983 ako komisárka bola, žiaľ, predloženou kolekciou do 300 diel poslednou ucelenou Bendíkovou prezentáciou ako tvorcu.